Prehliadka kopýt a starostlivosť

Kone sú veľmi citlivé na bolesť nôh. Pri problémoch s kĺbmi či celkovo kopytami sa veľmi rýchlo znižuje ich výkonnosť. Preto je dôkladná každodenné kontrola nôh a kopýt nevyhnutná. Každé čistenie koňa začíname (alebo aj končíme) prehliadkou kopýt. Každá nečistota alebo kamienok sa vyberú škrabkou na kopytá, aby koňovi pri dostupovaní nespôsobovala bolesť. Každé kopyto sa pozrie pozorne a v prípade uvoľnenia podkovy sa na takomto koni nesmie jazdiť až pokiaľ nemá kôň všetky 4 podkovy perfektne sediace na chodidle. Na čisté a suché kopyto sa nanáša olej, ktorý chráni stenu kopyta.

Ošetrovanie srsti

Stajňové kone obľubujú, ak sa im staráme o srsť. Je to pre nich určitý sociálny kontakt so svojím partnerom, teda nami. Kefovaním srsti ich nielen zbavujeme nečistôt, prachu, sena ale im aj masírujeme svaly, čo je veľmi príjemné. Tým sa im zlepšuje krvný obeh, kone sú spokojnejšie a šťastnejšie. Najskôr začneme s ošetrovaním s gumovým česákom, s ktorým vykonávame krúživé pohyby po celom tele (pozor na citlivé miesta). Tiež sa na hrubú špinu dá použiť aj tvrdá kefa (ryžák). Keď je už kôň celý  prečesaný česákom, vezmeme jemnú kefu s ktorou ideme len v smere rastu srsti a zbavujeme koňa nečistôt. Začneme na hlave, kde dávame pozor na oči a citlivé nozdry. Ďalej v česaní pokračujeme od krku a prejdeme postupne celé telo. Pozor u citlivých koní pri česaní brucha, šteklivé kone budú strúhať rôzne grimasy.

Na záver prečešeme hrebeňom hrivu a chvost. Pri česaní chvosta nikdy nestojíme priamo za koňom, mohol by nám ublížiť. Vždy stojíme bokom od neho aby nás pri ľaku nekopol.

Kontrola zdravia

Bežná denná prehliadka koňa zahŕňa aj jeho zdravie. Zdravý kôň dýcha pravidelne, bez šelestov, nekýcha, nemá výtok z nosa, jeho oči sú zdravé, nezačervenané, nekríva ani sa neskrýva pred ľuďmi.

Bežná teplota koňa sa meria v konečníku a má 38,3 – 38,6 C.

Dychová frekvencia v kľude je 8 – 16 dychov za minútu. Ľahko to viete počítať sledovaním pohybov hrudníka pri nádychu.

Fotografia: bigstockphoto

Článok Denné ošetrovanie koní je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Mnoho koní v dnešnej dobe žije úplne v neprirodzených podmienkach, v ktorých sú nešťastné. Kone sú v prvom rade stádové zvieratá a milujú voľnosť a slobodu. To im malé boxy a celodenné ustajnenie neponúka. Stále ich obmedzujeme, do veľmi jemnej papule im vkladáme železo – zubadlo, hlavu musia nosiť sklonenú, za neuposlúchnutie našich rozkazov ich trestáme a nedovolíme im, aby žili v stáde. Takýto stres znášajú niektoré kone lepšie, iné horšie. Následkom sú rôzne poruchy správania a frustrácia, ochorenia kože, koliky či problémy s kopytami. S takými koňmi je potrebné pracovať individuálne a dať im viac porozumenia.

Hrajte sa so svojím koňom – kone potrebujú okrem tréningu aj hru. Radi sa hrajú a ideálne je, ak viete skĺbiť učenie s hrou.

Myslite ako váš kôň. Keď sa náhodu kôň rozruší alebo neuposlúchne zo strachu, skúste ho radšej upokojiť ako trestať. Treba vedieť rozlišovať či kôň sa takto správa zo strachu alebo vzdoru.

Divoké kone potrebovali k svojmu spokojnému životu 40 km². To je dnes nereálne, aby mal kôň takýto výbeh. Avšak myslieť si že box s rozmermi 4x 5 m je postačujúci, je hlúposť. Ak si budete vyberať stajňu, dajte prednosť tej, kde majú kone možnosť celodenného prístupu na pastvinu. A ak takúto možnosť nemáte, hrajte sa s ním, vymýšľajte mu rôzne aktivity alebo zabezpečte, aby sa mu každý deň niekto venoval. Najšťastnejší kôň je ten, ktorý žije na pastvine s kamarátmi, pamätajte na to.

Vytvorte si s vaším koňom puto, kde budete vy vodcom, ale zároveň mu poskytnite dostatok lásky a pochopenia. Ak mu dáte priveľa lásky bez dominancie, stane sa z koňa neposlušný tvor. Aj v stáde majú kone svoje hierarchické postavenie a vždy počúvajú svojho vodcu. Ak sa nestanete pre svojho koňa vodcom, preberie si toto postavenie on. Ale pozor, na to, aby ste zo svojho koňa neurobili otroka. Takéto kone časom zanevrú na ľudí, začnú ich nenávidieť a nemajú radosť zo života. A pritom aj špičkové športové kone môže tešiť práca, ak na to dostanú vhodné podmienky.

Spracované podľa zdroja: Jo Birdová – Prirodzený chov koní, fotografia: bigstockphoto

Článok Prirodzený chov koní je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Druhou možnosťou sú obrovské prívesy pre mnoho koní, ktoré by však osobné auto nepotiahlo, preto je tento príves určený a schválený len pre veľké auto. Treťou možnosťou je prepravný automobil, ktorého priamou súčasťou je časť pre kone a vpredu je šoférska kabína. V takýchto autách býva aj miestnosť pre jazdcov či ošetrovateľov.

Ak nebudete cestovať s koňom často, takáto investícia môže byť zbytočná, mnohé stajne či firmy tieto vozíky požičiavajú na rôzne dlhý čas.

Pri cestovaní do rôznych krajín sa vždy informujte o podmienkach prepravy živých zvierat do týchto krajín aby ste neboli nemilo prekvapení colníkmi. Každá krajina mimo EÚ má vlastné podmienky. Na Slovensku je podmienkou presunu na výstavu, preteky či na pripúšťanie platná vakcinácia proti chrípke a odčervenie.

Vybavenie prívesu

Podlaha prepravného boxu nesmie byť šmykľavá, pri prevoze by sa ľahko mohlo stať nešťastie a kôň by si mohol zlomiť nohu. Povrch však musí byť dobre umývateľný a dezinfikovateľný.

Malo by tam byť aj osvetlenie, aj keď by sme sa mali vo všeobecnosti vyhýbať cestovaniu s koňmi v noci.

Uprostred prepravníku má byť bezpečnostná prepážka, o ktorú sa kone počas jazdy môžu opierať a ktorá bráni ich vzájomnému poraneniu. Vpredu sa vo výške pŕs musí nachádzať predná zábrana na opieranie sa koňa, vzadu zase pás alebo pevná závora.

Nakladanie koní

Pri nakladaní koní do prívesu sa postupuje vždy po jednom koni. Prepravník musí mať rampu uspôsobenú na ľahké vkročenie do prepravníka, kde sa koňovi nebude šmýkať. Ihneď po vstúpení dovnútra zabezpečíme koňa vzadu pásom, vpredu prednou zábranou a vodidlo, ktoré je napojené na ohlávku priviažeme vpredu o krúžok. Koňom do prepravníku môžeme dať sieťku so senom.

Preprava

Pri jazde s plným prepravníkom buďte obzvlášť opatrní a jazdite predvídavo, nebrzdite prudko, kone sa nevedia zachytiť ako my rukami. AK neviete s prívesom cúvať tak nie je dobré aby ste takéto vozidlo šoférovali. Nikdy nejazdite dlhšie než 8 hodín bez prestávky. V prípade dlhej jazdy je nutné kone vyviesť von, napojiť ich, prejsť sa s nimi a nechať ich chvíľu oddýchnuť si.

Fotografia: bigstockphoto

Článok Preprava koní je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Keď žil kôň vo voľnej prírode tak bola komunikácia v stáde nevyhnutná. Navzájom sa tak delili o pocity radosti, strachu, hnevu ale telom vyjadrovali aj postavenie v stáde. Tak napríklad vedúci žrebec či kobyla mali úplne iné postoje tela ako jedinec na konci hierarchie. V súčasnosti mnoho koní nežije v stáde a tak je jeho „stádom“ jeho chovateľ. Kôň s vami komunikuje svojím spôsobom a spoznať jeho svet naozaj stojí za to.

Ak je kôň nespokojný, ľahko to na ňom zbadáte. Netrpezlivý alebo nespokojný koník sklopí uši dozadu, vycerí zuby a môže druhého koňa jemne uhryznúť, nikdy nie tak aby mu vážne ublížil. Tým dáva najavo, že chce mať kľud a odstup ale vždy len v rámci svojho hierarchického postavenia v stáde. Ak vás váš kôň skúša uhryznúť, nikdy mu to nedovoľte ale snažte sa byť jeho pánom a jemne ho klepnite po nozdrách.

Šťastný kôň má hlavu vztýčenú, chvost nesie zodvihnutý, môže pri tom veselo erdžať a aj jeho chod je celkovo veselý. Dôvodom môže byť radosť zo stretnutia so známym koňom, ošetrovateľom alebo večera či pochúťka.

Aj kôň môže byť nešťastný a trpieť depresiou. Často býva príčinou zlé zaobchádzanie, choroba, bolesť, samota či zanedbanie. Takýto koník má ušnice úplne sklopené dozadu, oči sú vystupujúce a v ťažkom stupni depresie môže byť kôň aj agresívny. Tiež takýto kôň nemá záujem o kontakt s okolím a slabšie žerie.

Dupaním kôň vyjadruje netrpezlivosť. K tomu sa môže pridať hrabanie kopytami, kopanie do dverí a netrpezlivé erdžanie. Najčastejšie je dôvodom ak sa koník nevie dočkať kŕmenia alebo vypustenia na pastvinu s kamarátmi. Dôvodom na strach môže byť čokoľvek, či už približujúci sa hluk, náhla prírodná katastrofa alebo agresívny jedinec v stáde. Kone sú od prírody plaché zvieratá a tak ich môže vyľakať čokoľvek náhle a hlučné. Vyľakaný kôň má oko otočené, vidieť na ňom beľmo, môže tiež od strachu hrýzť a kopať a spanikárene utiecť.

Fotografia: bigstockphoto

Článok Reč tela koňa je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Požiadavky na pastvinu

O pastvinu je potrebné starať sa celoročne. Najdôležitejšie je vybrať správne miesto a zabezpečiť ho tak, aby koňom nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. V prvom rade je dôležitý výber správneho miesta. Malo by tam byť dostatok slnečného svetla, kľudu, dobrý prístup autom a pôda by nemala byť močaristá.

Jeden kôň potrebuje minimálne 0,4 ha pastviny. Aby bola skladba lúčneho porastu optimálna, vyžaduje si to starostlivosť. Kone spásajú len kvalitné trávy a tie nebezpečné alebo menej chutné si nevšímajú. Z toho dôvodu je nutné pravidelné kosenie a odburiňovanie pasienku. Alternatívou je chovať na pastvine nielen koňa, ale aj iné hospodárske zviera ako napríklad ovcu alebo kozu, ktoré spásajú aj menej atraktívne rastliny pre kone.

Ak je pastvina väčšia, je dobré ju rozdeliť na niekoľko plôch, ktoré zvieratá spásajú postupne. Tým sa skvalitňujú pastviny a prirodzene sa zbavujú parazitov.

Na pastvine by nemali byť žiadne zabudnuté veci ako pneumatiky, staré železá a rôzny iný odpad, na ktorom by si zvieratá mohli ublížiť.

V zime je samozrejmosťou prikrmovanie koní senom.

Oplotenie pastvín

Aby boli zvieratá dobre chránené nielen pred útekom ale aj pred poranením musí byť pastvina kvalitne oplotená. Výber typu ohrady však závisí od veľkosti a sily koňa, tiež aj od prítomnosti iných zvierat. Veľké ťažné kone budú potrebovať masívnejšie oplotenie ako poníky. Pri tých si ale treba dať pozor na to, aby ohradu nepodliezli.

Najčastejšie sú využívané drevené ohrady, buď z opracovaného dreva alebo kmeňov stromov. Niekedy sa využívajú živé ploty, tie si však vyžadujú viac starostlivosti. Čoraz častejšie sú obľúbené elektrické ohradníky.

Voda a prístrešok

Ideálne je, ak je na pastvine prírodný zdroj vody ako potok s dobrým prístupom a voda je nezávadná a dno potoka vystlané kamienkami. No najčastejšie sa musí spraviť prístup k vode umelý a to napríklad napájacími žľabmi alebo sa voda nosí do vedier. Posledný spôsob je najmenej praktický, hlavne v zime je potrebné vodu meniť niekoľkokrát denne lebo rýchlo zamŕza. Prístrešok je vždy nutnosťou. Zviera potrebuje prístrešie, kde sa môže skryť v prípade nepriaznivého počasia, priveľkej horúčavy alebo uniknúť pred dotieravým hmyzom. Prístrešky sú najčastejšie drevené s jednou otvorenou stranou.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Článok Celoročný chov koní na pastvine je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Či už máte poníka, športového koňa alebo pracovného ťažného koňa, každý potrebuje zdravé kopytá. Zanedbaná starostlivosť sa na nich odrazí veľmi skoro.

Denná starostlivosť

Starostlivosti o kopytá je nutné venovať sa denne. V rámci každodennej starostlivosti o telo koňa nezabúdajte vyčistiť škrabákom aj kopytá. Hlavne pred každým jazdením či prácou s koňom skontrolujte, či je kopyto čisté a nie je v ňom zaseknutý nejaký kamienok či iný cudzí predmet. Ak by bolo kopyto poškodené, zbadali by ste trhlinu na kopytnej stene alebo škáru, ihneď zavolajte kováčovi.

Veľakrát sa počas práce dostane kameň do kopyta a vtedy kôň môže začať krívať. Ak to zbadáte, prerušte jazdu či prácu, kopyto vyčistite a ak nie je poškodené ani bolestivé, pokračujte v práci.

Starostlivosť kováča

Kopytá koní by sme mohli prirovnať k ľudskému nechtu. Je to derivát kože, to znamená že neustále rastie. Preto kone potrebujú starostlivosť kováča pravidelne, niekedy každých 6 týždňov. Ak má kôň na kopytách „obuté“ podkovy, pravidelne sa musia dávať dole, kopytá sa upravia, skrátia a následne sa nasadia nové podkovy.

Mnoho koní je ale „naboso“ teda bez podkov. Aj tieto koníky potrebujú pravidelnú úpravu. Kopytá sa najskôr orežú špeciálnym nožom na kopytá, následne sa kopytnými kliešťami upravia okraje aj dĺžka a záverečná úprava sa robí špeciálnym pilníkom na kopytá – rašpľou.

Niektorí chovatelia koní si túto úpravu robia sami, avšak pozor! Ak sa urobí neodborne, môžete vášmu koňovi pripraviť nepríjemné bolestivé chvíle keď ho bude bolieť doslova každý krok. Správna korektúra kopýt je základ pre zdravé kopytá.

Starostlivosť o kopytá počas zimy

Opatera o kopytá v zime sa u ustajnených koní v zásade nelíši od ostatných ročných období. U koní žijúcich na pasienku väčšinu roka treba dávať pozor hlavne počas daždivých a chladných dní. Mokrá zem, najhoršie plná blata, je pre kopytá pohroma. Kopytá sú neustále vo vlhku čo podporuje množenie baktérií a plesní. Práve v tomto období je veľmi častým ochorením kopýt hniloba kopýt.

Počas zimy koňom nie je zima „od nôh“. Môžu za to vďačiť skvelým vlastnostiam rohoviny, vďaka ktorým im nikdy nie je zima na chodidlá.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Článok Starostlivosť o kopytá je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Takmer v každom väčšom meste sú jazdecké potreby so širokou ponukou diek alebo najširšia ponuka diek je na internete. Potrebujete len dve informácie – na aký účel deku potrebujete a rozmery vášho koňa.

Deky pre kone sa dajú podľa účelu rozdeliť na:

• odpocovacie deky
• bedrové deky
• stajňové termo deky
• výbehové termo deky
• výbehové nepremokavé deky
• sieťové deky
• antialergické deky
• ľahké stajňové deky
• transportné deky

Ako správne zmerať koňa pre výber deky?

Pri výbere každej deky sa poraďte s predávajúcim. Ten by vám mal ukázať veľkostnú tabuľku. Každá značka má totiž svoje veľkosti tak ako aj u ľudí. Pri väčšine diek sú potrebné dva údaje. Prvý je dĺžka od kohútika po koreň chvosta v cm a druhý je dĺžka od stredu hrudníka po chvost v jednej línii.

Odpocovacia deka

Odpocovacie deky sa používajú u veľmi spotených koní po práci. Ak je vonku chladno a aj napriek sušeniu koňa vechťom slamy či sena je kôň stále spotený, odpocovacia deka je skvelou voľbou. Príjemne ho zahreje a zabezpečí, že sa kôň vysuší bez rizika prechladnutia chrbtice. Tieto deky bývajú najčastejšie vyrobené z flísu, ale často sa používajú aj bavlnené a vlnené deky.

Bedrová deka

Sú to kratšie deky používané v chladnejšom počasí na ochranu chrbtice pred ofúknutím počas jazdenia alebo po ňom. Ak jazdíte v sychravom počasí vhodnejšie sú nepremokavé bedrové deky. Bedrová deka na jazdenie v suchom počasí alebo po jazde býva z flísu.

Sieťované deky proti hmyzu

Sú skvelou pomocou pre kone počas leta, kedy je hmyz najotravnejší a najnepríjemnejší. Pre kone v stajni sú tieto deky o čosi ľahšie a jemnejšie, pre kone vo výbehu sú zase pevnejšie a hustejšie.

Nepremokavé deky

Nepremokavé deky sa používajú u výbehových koní počas sychravého, daždivého počasia či sneženia. Skvele izolujú a udržiavajú koňa počas nepriaznivého počasia v suchu. Existujú tenšie nepremokavé deky a hrubé termo nepremokavé deky na chladné počasie.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Článok Ako vybrať správnu deku pre koňa je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Predkovia koní boli už oddávna v prírode korisťou, ktorá musela byť neustále v pozore pred predátormi. Aj keď od domestikácie koní ubehli tisíce rokov, inštinkty koňom ostali a stále sú to veľmi plaché zvieratá, ktoré neustále sledujú okolie a utekajú pred nebezpečenstvom. Kone majú veľmi dobrý sluch a tak vedia predvídať nebezpečenstvo skôr, než ich jazdci. Niektoré kone majú však prehnaný strach, ktorý sťažuje prácu s nimi aj bezpečnosť.

Veľmi častou fóbiou pre kone je strach z prevozu autom. Prepravné prívesy pre kone síce zabezpečujú koňom dostatočný priestor aj bezpečnosť, no pre mnohé kone predstavujú veľký stres. Často je pôvodcom strachu prvé nakladanie, kedy si nechtiac udrú hlavu o strop vozíka alebo sa pošmyknú na nakladacej rampe. Kôň si túto spomienku uloží a pri nasledujúcom nakladaní bojuje.

Veľakrát kôň zistí, že ak začne bojovať, majiteľ sa vzdá myšlienky naložiť koňa do prepravníka a tak to robí úmyselne. Ak pochádza strach u koňa zo zlého zaobchádzania s autom, je potrebné jazdiť pomalšie a dbať hlavne na jemné prechádzanie zákrut. V prípade ak má kôň strach z nakladania do vozíka, je potrebné prejaviť svoju dominanciu nad koňom a skúšať ho naložiť do vozíka aj bez cestovania aby si kôň na vozík zvykol. Dobrým spôsobom je tlačiť koňa do vozíka drevenými brvnami z troch strán kedy má kôň jedinú voľnú cestu smerom do vozíka.

U mladých koní sa často vyskytuje problém so strachom pri výcviku skákania. Pri skoku sa často dotknú nohami brvna a na tento bolestivý podnet môžu reagovať dvoma spôsobmi. Buď pred prekážkou zrýchli, čo nie je dobré, alebo kôň bude skákať vyššie, čo sa jazdci snažia docieliť. Kôň, ktorý pred prekážkou zrýchli, sa bojí a ide vlastne o úzkosť zo skoku. Úlohou jazdca v takomto prípade je udržať koňa v pokoji a rovnakom tempe počas celého výcviku. Ak kôň zvládne stres zo skákania a zlepšuje sa, je dobré vziať ho z výcviku na nejaký čas do prírody na rekreačné jazdenie. Zlepší sa tým jeho výkonnosť a lepšie bude potom napredovať.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Ako odstrániť strach u koní je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Ruja a pripúšťanie u kobýl má svoje špecifiká. Kobyly patria medzi polyestrické zvieratá, čo v praxi znamená, že sú v ruji viackrát do roka. Ruja prebieha približne každých 21 dní a trvá 3-9 dní v závislosti od dĺžky svetelného dňa.

Reprodukčné obdobie začína v jari, keď sa začnú predlžovať dni a pokračuje v lete a jeseni. S predlžujúcou sa nocou počas ochladzovania sa vytráca aj pohlavná aktivita a počas zimy sú kobyly v anestre (neplodné obdobie). Ruja má 4 fázy: Proestrus (prípravná fáza, zvýšená tvorba estrogénu), Estrus (ovulácia), Metestrus (strácajú sa príznaky ruje), Diestrus (obdobie medzi dvoma páreniami) a Anestrus, počas ktorého je kobyla neplodná.

Mladá kobylka pohlavne dospieva  v 12 – 18 mesiacoch života, kedy sa u nej objaví prvá ruja. V tomto veku však ešte nie je dostatočne pripravená mať prvé žriebä. Ideálne je ešte pár rokov počkať kým sa jej poriadne vyvinie stavba tela.

Medzi hlavné príznaky ruje u kobýl patrí „blýskanie“. Je to pravidelné otváranie a zatváranie vulvy, ktorá je načervenalá, zdurená a vyteká z nej hlien. Ďalším prejavom ruje je časté močenie a dvíhanie chvosta. Kobyla býva milšia k ostatným koňom a často je pri práci nesústredená a nervózna.

Pripúšťanie so žrebcom musí prebiehať v správny čas. Ak sa kobyla pripustí skoro, snaží sa žrebca kopnúť a ujsť. V neskoršej fáze ruje len naznačuje kopnutie a blýska sa, no stále nie je ochotná pripustiť sa. V poslednej fáze pripúšťania v správny čas kobyla poslušne stojí, prijíma žrebca, dvíha chvost a čaká. To je to najvhodnejšie obdobie na pripúšťanie.

Gravidita u koní trvá dlhých 333 dní, ale toto obdobie sa môže skrátiť aj predĺžiť o niekoľko dní a nič sa nedeje. Prvé mesiace gravidity sa môže na kobyle jazdiť, no postupne sa jej pracovné zaťaženie musí znižovať. Od 8. mesiaca gravidity na kobyle nejazdíme, ale zabezpečíme jej dostatok pohybu na pastvine. Pozor na prekrmovanie kobýl počas gravidity, môžete jej tým viac poškodiť než pomôcť.

Pôrod u kobýl býva rýchly a jednoduchý ak nenastanú komplikácie. Blížiaci sa pôrod dokáže chovateľ predvídať pretože dva až päť dní pred pôrodom poklesne kobyle brucho, mliečna žľaza sa zväčší a začne sa produkovať mlieko. Krátko pred pôrodom je kobyla nervózna, často močí a prešľapuje. Pôrod má tri fázy, ktoré prebiehajú rýchlo po sebe- otváraciu, vypudzovaciu a popôrodnú.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Ruja, pripúšťanie a gravidita koní je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Zima je ťažkým obdobím pre každú živú bytosť. Aby ju váš kôň prežil v zdraví, musíte vedieť, ako sa oň počas nej správne postarať. Je rozdiel, či chováte koňa v stajni, kde je stála teplota alebo celoročne na pastvinách s prístreškom. Ak je o koňa správne postarané, ani celodenný pobyt vonku počas tuhej zimy mu neuškodí. Príroda sa o všetko postarala.

Kŕmenie

Počas zimy nezabúdajte na to, že energetický výdaj koňa sa zvyšuje kvôli tvorbe tepla až o 25%! U arabských koní či pri silných mrazoch sa táto spotreba zvyšuje ešte viac a to na 50%. Táto spotreba sa líši pri rôznych plemenách koní a závisí aj od hrúbky tukovej vrstvy zvieraťa a hustoty srsti. Silné ťažné kone s tukovou zásobou a veľmi hustou srsťou lepšie znášajú mrazy ako teplokrvné kone. Pozor ale na dážď a sneh v zime, ak má kôň mokrú srsť, tá ho hreje len minimálne.

Kôň počas zimy potrebuje v prvom rade kvalitné seno. To obsahuje veľa vlákniny a jeho trávením vzniká energia. Pre správne fungovanie tráviaceho traktu je seno v zime pre koňa nevyhnutné. Tráva počas zimy nemá dostatok vlákniny a živín a nie je jej ani dostatok, preto je seno základ. K senu je vhodné pridávať kvalitné jadrové krmivo. Pozor ale na to, aby sa podávalo suché. Ak kone strácajú na váhe, sú choré alebo podvýživené, je vhodné pridávať im do kŕmnej dávky panenské rastlinné oleje (plnokrvníkovi až 300 ml oleja). Pozor ale na to, že kôň nemá žlčník a preto oleje pridávajte v malých množstvách viackrát denne.

Ustajnenie

Teplotné optimum pre koňa je v rozmedzí od -10 ºC do +10 ºC. Ideálne pre koňa je, ak má výbeh s prístreškom alebo otvorenou stajňou, do ktorej sa môže uchýliť pred nepriaznivým počasím. V prípade, že takúto možnosť nemáte a kôň je len v stajni, nezabudnite na dôležitosť vetrania stajne. Ak koňa dekujete, nikdy deku nedávajte na mokrú srsť koňa.

Napájanie

Nezabúdajte na pitnú vodu, ktorá počas mrazivých dní zamŕza a môže zvieraťu vážne poškodiť. Kôň denne vypije 4 – 8 litrov pitnej vody a počas zimy je to hlavne vo výbehoch veľký problém. Preto sa musí pitná voda kontrolovať a meniť niekoľkokrát denne. Ideálne sú vyhrievané napájacie misky tak vo výbehoch ako aj v stajniach, kde počas zimy zvyknú zamrznúť rúrky. Ak nemá kôň dostatok vody, hrozí riziko koliky.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Starostlivosť o koňa v zime je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.