Pre ich krásu, eleganciu, inteligenciu a vznešenosť boli oddávna veľmi vysoko cenené a tak boli ich vlastníkmi najbohatší ľudia – králi, šľachtici, perzskí šachovia a bohatí kupci. Ich cena vysoko prevyšovala ročný príjem obyčajných ľudí. Postupne sa ich výskyt rozširoval z blízkeho východu aj do Európy, kde sa stal základom v šľachtiteľstve nových plemien koní.

Pôvod plemena

Toto krásne plemeno pochádza z Arabského polostrova a jeho história siaha až do dôb proroka Mohameda, ktorý vyberal do svojho chovu tie najkrajšie a najlepšie jedince. Nasledujúce tisícročie sa v prísnej selekcii pokračovalo a týmto vzniklo veľmi vytrvalé, ušľachtilé a nádherné zviera. Dokáže sa prispôsobiť tvrdým životným podmienkam a prežije aj dlhšie obdobie s minimom stravy a vody pri telesnej záťaži. Počas stredoveku sa arabské kone dostávajú do Európy, kde sa tieto vzácne kone používajú v plemenitbe s najlepšími európskymi jedincami. V Španielsku sa arabské kone krížia s nádhernými španielskymi koňmi a vznikajú nové vzácne plemená (andalúzsky kôň).

Krása tela

Ich výška je o čosi nižšia ako u ostatných koní. Kohútiková výška (meria sa vzdialenosť od zeme po kohútik) sa pohybuje v rozmedzí 144-152cm. Menšia hlava s typickým klenutím nosa a širokým čelom nesie výrazné veľké oči a nozdry, malé ušká a hlava nasadá na krásne klenutý krk. Hriva a chvost sú hodvábne a dlhé. Končatiny sú primerane dlhé, pevné a odolné, vďaka čomu sú tieto koníky veľmi vhodné na vytrvalostné preteky a život v púšti.

Farba tela sa rôzni, arabi sa vyskytujú hlavne jednofarebné, strakaté nie sú povolené pre chov. Časté sú grošované, rôzne odtiene bielej a hnedé. Najmenej časté sú čierne arabské kone.

Povaha a využitie

Ak hľadáte pokojného, inteligentného, odolného a verného koňa, tak je arabský plnokrvník určený práve pre vás. Pre svoju učenlivosť a láskavú povahu je vhodný pre citlivého jazdca.

Najčastejšie sa arabské kone využívajú na vytrvalostné preteky, kde sa zúročuje ich húževnatosť, vytrvalosť a radosť z pohybu. Na výstavách koní bývajú jasnými favoritmi. Tiež je ich možné vidieť na westernových pretekoch a usporadúvajú sa aj dostihy pre arabské kone. Vlastniť a chovať arabského plnokrvníka nie je lacná záležitosť, preto treba dobre zvážiť, či na takéhoto koňa máte dostatok času a peňazí.

Fotografia: bigstockphoto

Článok Arabský plnokrvník je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Pôvod plemena

Meno tohto plemena sa odvodzuje od rodiny Falabella z Buenos Aires v Argentíne, ktorá toto plemeno vyšľachtila. Na šľachtenie využívali obľúbené shetlandské poníky a zrejme aj s plnokrvníkom menšieho vzrastu. Ďalej sa na šľachtenie vyberali čo najmenšie jedince a po tejto selekcii prišla na rad aj príbuzenská plemenitba. Takouto selekciou stratili falabelly základnú vlastnosť shetlandských poníkov a to ich húževnatosť a odolnosť. Z Ameriky sa postupne dostali do celého sveta a momentálne sa chovajú aj na Slovensku.

Stavba tela

Aj keď je falabella samostatné plemeno, stále nesie pár znakov svojho predka shetlandského poníka. Hlava falabelly sa nápadne podobá shetlandovi ale s tým rozdielom, že je s správnom pomere ku zvyšku tela. Hriva je lesklá, hustá a veľmi rýchlo rastie. Skrotiť ju je niekedy umenie.

Končatiny majú tieto koníky primerane dlhé k telu, čo zase neplatí u shetlandov, u nich sú prikrátke. Celkovo falabelly vyzerajú symetricky a elegantne. Majú ale problémy so slabšími záprstnými kĺbami. Malou chybičkou krásy sú pätové kĺby, ktoré sú slabšie a sú viac pri sebe, čím evokujú kravský postoj.

Využitie

Tento malý koníček je aj napriek tomu, že sa na ňom nedá jazdiť veľmi obľúbený a rozšírený. Chová sa najčastejšie ako domáci miláčik pre jeho roztomilosť a vhodnosť k deťom. Pozor ale, nie je to hračka. Pre ich zaujímavosť toto plemeno často vídať v cirkusoch, kde majú vlastné vystúpenie alebo v zoologických záhradách.

Povahovo je falabella vynikajúcim koníkom, spoločníkom bez tvrdohlavosti shetlandských poníkov. Keďže sa toto plemeno veľmi často „falšuje“, zaviedli sa DNA testy, ktoré odhalia, o aké plemeno koňa skutočne ide. Robí sa to z dôvodu vysokej ceny takéhoto koníka. Tá sa pohybuje od 3000 dolárov vyššie.

Fotografia: bigstockphoto

Článok Falabella – najmenší kôň na svete je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Toto očarujúce plemeno pôvodom z Turkménska, skrátene nazývané aj Achal-Teke patrí k najstarším plemenám na svete. Achal-teke je veľmi odolné, vytrvalé a prispôsobivé púštne plemeno. Je schopné absolvovať dlhé trate s minimálnym množstvom vody. V roku 1935 sa uskutočnila jazda týchto koní z Aschabadu do Moskvy (4152 kilometrov) za 84 dní. Tento výkon sa už nikdy nezopakoval.

Stavbu tela má „suchú“, s dlhým chrbtom a končatinami, ktoré vynikajú kĺzavým pohybom bez otrasov. Je to štíhly, atletický kôň, s jemnou hlavou, vysoko nasadeným krkom a plochším hrudným košom. Kopytá sú menšie a pevnejšie, srsť je jemná, koža tenká. Typickým sfarbením je plavý, kovový odlesk v odtieňoch farieb. Častokrát sa vyskytujú hnedáci, ryšiaci, vraníci, cremello, palomino, plaváci. Oči má hnedé, ale vyskytujú sa aj modré. Používa sa v dostihovom, vytrvalostnom športe, vyniká aj v skokoch a drezúre.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Článok Achaltekinský kôň je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Huculský kôň, skrátene Hucul, je plemeno, chované predovšetkým v Karpatoch. Názov je odvodený od rusínskeho etnika horalov – Huculov. Pôvodné využitie tohto koňa bolo v poľnohospodárstve a v záprahu.

Huculský kôň nepatrí medzi plemená vhodné na športové využitie. Avšak jeho spoľahlivosť, skromnosť, vytrvalosť a povaha ho predurčujú ako výborného spoločníka na jazdenie v teréne, hipoturistiku, skoky, hipoterapiu, sťahovanie dreva, či ťahanie ľahkého kočiara. Veľmi dobre sa učí cirkusovým kúskom, napr. poklona, je veľmi kľudný a preto na ňom môžu jazdiť aj malé deti.

Hucul môže byť celoročne chovaný na pastvine, iba v zime je nutné ho prikrmovať senom. História tohto plemena siaha pravdepodobne tisíce rokov dozadu. Jeho prarodičmi boli pravdepodobne  tarpan a kôň Przewalský, čo vysvetľuje pruh na chrbte a zebrovanie na nohách. Hucul pochádza zo skupiny tzv. primitívnych koní.

Dospieva v 5. až 6. roku, výkonný je až do 25 roku života. Má pevné zdravie a dožíva sa až 30 a viac rokov veku. Počas života je veľmi plodný, pravidelne a bezproblémovo privádza na svet svoje potomstvo.

Fotografie: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Článok Huculský kôň – Hucul je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Lipicanský kôň, skrátene aj Lipican patrí k najstarším kultúrnym konským plemenám v Európe. Názov je odvodený od miesta jeho vyšľachtenia – slovinského žrebčína Lipica. Toto plemeno je úzko spojené so španielskou jazdeckou školou vo Viedni.

Ide o stredne veľkého teplokrvníka, ktorého zástupcovia majú srsť prevažne bielej farby. Má veľmi dobrú stavbu tela, fyziologické, ale aj biologické vlastnosti, vďaka ktorým sa stal obľúbeným nielen u šľachty, ale i súkromných chovoch.

Povahovo je veľmi mierumilovný, inteligentný a učenlivý, čo prispelo k založeniu niekoľkých línií a rodín, ktoré pretrvali až do dnes. Pre jeho vlastnosti je obľúbeným plemenom pri drezúre v cirkusoch.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Článok Lipican je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Vek tohto plemena sa odhaduje na 3000 rokov, čo ho radí k najstarším európskym plemenám. Predpokladá sa, že patrí k pôvodným stredoeurópskym plemenám, ktorých výkonnosť oceňovali už starí Rimania. Pomenovanie dostal podľa oblastí v Nemecku a Holandsku – Frízska. 

Svoje črty zdedilo toto plemeno po španielskom andalúzskom koňovi v časoch španielskej okupácie Holandska v 16. – 17. storočí, pôvodný frízsky kôň bol nevzhľadný chladnokrvník. Pôvodne pracovný, neskôr rytiersky kôň sa tak zmenil na reprezentatívne plemeno, vyvážané do celej Európy.

V súčasnosti sa využíva najmä na záprah a drezúru, okrem dostihov a parkúru aj vo všetkých odvetviach jazdeckého športu. Pre svoje uhlovočierne sfarbenie sa využíva aj v pohrebníctve, pri obradných sprievodoch.

Fotografie: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Článok Frízsky kôň je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Fjordský kôň je na pohľad malý a húževnatý, vzhľadom pripomína divého koňa. V žilách mu má kolovať krv dvoch vzdialených predkov dnešných koní – tarpana a koňa Przewalského, ktorých pripomína aj svojim vzhľadom.

Obýval Škandinávsky polostrov/Nórsko a jeho pôvod siaha až ku kmeňom Vikingov, ktorí ho často vyobrazovali na runách, vytesaných do kameňov. Je preto známy aj ako „vikingský kôň“. Používali ho ako dopravný prostriedok na rôznych výpravách, ale aj ako spoločníka. Organizovali zápasy žrebcov, ktoré nezriedka končili aj smrťou oboch jedincov. Medzi jeho charakteristické znaky patrí dvojfarebná hriva a chvost spolu s úhorím pásom pozdĺž chrbta, hustú srsť má prispôsobenú podmienkam a zebrie pruhy na končatinách.

Pre fjorda je typická plavá farba, v rôznych odtieňoch. Dnešný fjord býva vyšší ako jeho predkovia. Dospelý fjordský kôň je vysoký 130 až 143 cm. Chová sa najmä v Nórsku, odkiaľ sa jeho chov rozšíril do celého sveta. Povahovo je odvážny, oddaný a učenlivý. Fjordský kôň sa v súčasnosti využíva na turistiku, záprah, ale aj ako jazdecký kôň na voľný čas. Jeho schopnosti sa osvedčili aj v parkúrovom a drezúrnom jazdení.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Článok Fjordský nórsky kôň je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Teplokrvné plemeno nónius má korene v Maďarsku. Centrom šľachtenia bol žrebčín Mezöhegyesz, založený nemeckým cisárom Jozefom II. v roku 1785. Zakladateľom chovu bol skúšobný žrebec anglo-normandského typu. Jeho potomstvo dedilo dobré úžitkové vlastnosti s vyrovnanou povahou.

V polovici 20. storočia sa krížili s anglickými plnokrvníkom pre zlepšenie jeho exteriérových vlastností. Rozdelil sa na dva typy nóniusov, ľahší a ťažší. V minulosti sa využíval na jazdecké účely, ale podával dobré výkony v záprahu – ťahaní. Má dobré skokové vlastnosti, jeho využitie je možné aj ako jazdecký, alebo rekreačný kôň, na drezúru a do záprahu.

Nónius je dobre stavaný kôň s obdĺžnikovým rámcom, vysoký asi 153 – 165 cm v kohútiku, jeho proporcie svedčia o sile. Hlava býva polooblúkonosá až oblúkonosá, krk je polodlhý, silný, hrudník hlboký. Zadok má sklonený, končatiny krátke, dobre stavané, s výraznými kĺbmi. Chody sa vyznačujú priestrannosťou. Typickým sfarbením sú hnedáci a vraníci. Na Slovensku sa choval v Novom Tekove.

Fotografia: Wikimedia.org, video: Youtube.com

Článok Nónius je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

História anglického plnokrvníka siaha do 18. storočia, kedy bol v Anglicku vyšľachtený z importovaných arabských žrebcov a domácich koní. Toto plemeno má pôvod v troch zakladajúcich žrebcoch Darley Arabian, Byerley Turk a Godolphin Arabian, ktorí spolu s kobylami tvorili základ plemena. V súčasnosti má anglický plnokrvník uzavretú plemennú knihu, do plemennej knihy môže byť zapísaný iba kôň, ktorého rodičia sú už zapísaní v plemennej knihe anglického plnokrvníka.

Tento temperamentný kôň sa vyznačuje svojou odvahou a bojovnosťou, je vytrvalý a citlivý. Nie je vhodný pre každého jazdca. Súčasný plnokrvník je šľachtený na skoré dospievanie. A to v rámci dostihového športu, kde sa zúčastňujú tieto kone už ako dvojročné. Patrí medzi najrýchlejšie plemená na svete. Jeho využitie je zamerané predovšetkým na dostihy, lov, hobby jazdenie, ale môže mať aj potenciál v skokovom jazdení.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Článok Anglický plnokrvník A1/1 je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.