Poníky

Poníky sú malé kone, ktorých kohútiková výška nepresahuje 148 cm. Najmenším plemenom sú falabelly, ktoré majú v kohútiku maximálne 80 cm, ale často je to ešte menej. Na týchto koníkoch by sa ale nemalo jazdiť, chovajú sa skôr ako spoločníci.

Najčastejšími poníkmi na jazdenie pre deti sú shetlandské poníky. Ich výška okolo 100 cm, rozkošný vzhľad a nezbednosť im zabezpečila obľúbenosť v zoo a domácich chovoch, v cirkusoch a často ich vídať aj ako atrakciu v kolotoči pre kone. Často však u týchto poníkov bývajú chyby v správaní kvôli nedostatočnému výcviku alebo výcviku neodbornou osobou. Obľúbené sú aj waleské poníky, ktoré sú svojou výškou vhodné pre deti školského veku alebo aj slovenské športové poníky, ktoré dosahujú dobré výsledky na jazdeckých pretekoch pre poníky.

Základy

Ak sa rozhodnete pre výcvik vášho dieťaťa na poníkovi, je dobré nájsť si kvalitnú jazdeckú školu s trénerom. Ten je kľúčovou postavou pri jazdeckom výcviku. Vášmu malému jazdcovi vyberie povahovo aj telesne ideálneho poníka, s ktorým sa budú postupne spoznávať a vytvárať priateľstvo. Najskôr sa mladý jazdec naučí ako poníka správne vyčistiť, viesť na vodidle, ako mu nasadiť uzdu a aj sedlo. Postupne zvládne krok za krokom bežnú starostlivosť o poníka, od čistenia kopýt, vyčesania srsti až po nasadenie ohlávky či uzdy.

Výcvik najskôr prebieha za pomoci lonže – dlhej šnúry, na ktorú je poník pripevnený a vďaka ktorej má tréner poníka pod kontrolou. Pri nasadaní na poníka je často potrebná pomoc- buď má jazdecká škola k dispozícii schodíky alebo jazdcovi do sedla pomáha druhá osoba podopretím nohy vo vzduchu. Prvé kroky prebiehajú v kroku, dieťa sa učí udržať rovnováhu, ovládať poníka povelmi rukami pomocou uzdy a pomocou nôh. Ak zvládne základné veci, na ďalších lekciách sa postupne učí klusať, cválať a napokon aj skákať cez nižšie prekážky. Úplne najväčšou odmenou pre mladého jazdca je vychádzka do prírody. Práve v prírode je pohľad z konského sedla na svet najkrajší.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Článok Čo obnáša jazdenie na poníkoch? je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Pre milovníkov koní je čoraz viac možností športovania s koňmi, už to dávno nie je len o dostihoch, parkúrovom skákaní a záprahoch. Niektoré športy sú u nás populárne viac, iné menej.

Parkúrové skákanie

Je to asi najpopulárnejší druh jazdeckého športu na Slovensku. Parkúrové preteky bývajú v mnohých mestách na Slovensku s chovateľskou tradíciou. Pri parkúre ide o zdolávanie koňa a jazdca súťažného parkúru- prekážkovej dráhy v určitom slede a čase. Hodnotí sa zdolanie všetkých prekážok bez chyby. V prípade zhodenia prekážky či prekročenia času získava súťažiaca dvojica trestné body. Parkúry sú rôznej obtiažnosti podľa stupňov.

Dostihy

Na Slovensku sú v obľúbenosti v tesnom závese za parkúrovým skákaním. Pri dostihových pretekoch ide hlavne o rýchlosť a všetky kone súťažia naraz. Pri parkúre je to súťaž jednotlivcov. Dostihy sú buď rovinné bez prekážok alebo s prekážkovým behom. Tie sú náročnejšie. Dostihové kone bývajú veľmi vzácne plnokrvníky, ktoré začínajú pretekať veľmi mladé. Ich jazdci bývajú ľahkej váhy aby bola záťaž na chrbte koňa čo najnižšia.

Voltížne jazdenie

A čo tak akrobacia na koni? Pri voltížnom jazdení si môžete splniť aj tento sen. Voltížny kôň má špeciálny postroj a madlami, za ktoré sa pridržiavajú jazdci pri predvádzaní gymnastiky na cválajúcom koňovi. Je to veľmi náročné cvičenie na rovnováhu. Niektoré špeciálne cviky vykonávajú aj traja jazdci naraz.

Westernové jazdenie

Západný štýl jazdenia k nám prišiel z Ameriky, kde sa týmto štýlom jazdilo pri zaháňaní veľkých stád dobytka. Westernové sedlá sú veľmi pohodlné, s hruškou uprostred ktorá pomáha jazdcovi pri práci s dobytkom či pri rovnováhe. Je veľmi veľa súťažných disciplín, ktoré patria do kategórie westernového jazdenia.

Drezúra

Drezúra je nádherná ukážka splynutia koňa s človekom pri ukážkach poslušnosti a rôznych cvikov. Pri tom najlepšom výcviku dokáže kôň vykonávať najnáročnejšie cviky pri úplnom uvoľnení s minimálnymi pomôckami od jazdca.

Všestranné jazdenie, cross – country, skijoring, záprahové súťaže a mnohé ďalšie…

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Článok Typy pretekov koní je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Voltížne jazdenie je registrovanou jazdeckou disciplínou v Medzinárodnej jazdeckej federácii od roku 1983. Na Slovensku pôsobí niekoľko voltížnych klubov, ktoré sa zúčastňujú nielen národných ale aj svetových pretekov. Naši pretekári sú úspešní aj v zahraničí.

Súťažné pravidlá

Aj tu platia ako v každej inej jazdeckej disciplíne určité pravidlá. Aby sa mohol kôň zúčastniť pretekov na Slovensku, musí mať najmenej 5 rokov. Na súťažiach mimo Slovenska je tento vek vyšší – až 7 rokov. Skupina jazdcov alebo jednotlivci musia súťaž absolvovať na tom istom koni v každom kole a s rovnakým trénerom (lonžérom). Obmedzenie platí aj na počet súťažiacich na jednom koni – jednu dvojicu či jednu skupinu ľudí.

Tréner voltížnych jazdcov – lonžér je členom skupiny. Nemusí byť rovnakej štátnej príslušnosti ako jazdci. Aj jeho vek je limitovaný – minimálny vek lonžéra je 18 rokov. V prípade choroby alebo iného vážneho prípadu ho môže zastúpiť iný lonžér.

Jazdci pri voltížnych pretekoch sa nazývajú voltižéri.

Voltížnu skupinu tvoria:

• kôň
• lonžér
• 6 voltižéri
• 1 náhradný voltižér

Preteky

Ak vás voltíž zaujala, je dobré najprv sa s ňou viac zoznámiť než sa pre ňu rozhodnete a zainvestujete do tréningov. Náklady na tréningy, starostlivosť o koňa sa delia v skupine medzi všetkých. Preto je dobré vedieť, do čoho sa púšťate.

Na súťažiach sú dve zostavy – jedna je povinná a tá druhá je voľná. Zostavy sú buď predvádzané v cvale alebo v kroku. Tie v cvale sú dvojnásobne bodovo ohodnotené oproti tým v kroku. Na koni môžu zostavu predvádzať aj viacerí jazdci naraz, maximálne však traja. Z toho vždy aspoň dvaja musia mať s koňom priamy kontakt. Všetky cviky sú bodovo ohodnotené od 0 do 10, pričom 0 bodov je za nepredvedený cvik.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Článok Voltížne jazdenie je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Jazdenie na koni má pre mnohých veľké a nezameniteľné čaro. Hlavne pre mladé dievčatá často býva najväčším snom naučiť sa jazdiť na koni či mať vlastného koníka. Možností ako si tento sen splniť je niekoľko.

Najčastejšou možnosťou je zaplatiť si jazdecký kurz v jazdeckej škole, kde majú kone navyknuté na začínajúcich jazdcov a inštruktora. Ďalšou možnosťou je kúpiť si vlastného koňa, na ktorom sa jazdec naučí sám základom jazdenia. Takéto učenie však býva zložitejšie a trvá dlhšiu dobu, než jazdec vychytá všetky „muchy“. Pre deti býva skvelou školou pobyt na jazdeckom tábore, kde majú dennodenne jazdecký výcvik.

Prvé kroky na koni by mali byť vždy so skúseným jazdcom či inštruktorom na ohradenej jazdiarni. Pred začatím samotnej jazdeckej výuky sa jazdec naučí ako si pripraviť koňa na jazdenie – očistí mu kopytá, vykefuje celé telo a naučí sa ako mu založiť uzdu a pripnúť sedlo. Prvý kontakt s koňom je veľmi dôležitý a pre vzájomnú komunikáciu je dobré, aby jazdec strávil s koňom viac času než len v jeho sedle. To pomôže dvojici zvyknúť si na seba a začať si dôverovať.

Keď už jazdec ovláda ako si pripraviť koňa na jazdenie, musí sa naučiť ako na koňa vysadnúť a neskôr aj bezpečne zosadnúť. Do sedla sa vždy vysadá z koňovej ľavej strany a to zasunutím jednej nohy do strmeňa. Pri prehadzovaní druhej nohy cez konský chrbát si treba dať veľký pozor na to, aby jazdec koňa nekopol. Zosadá sa tiež vždy na ľavú stranu.

Ďalšie kroky na koni sú vždy v kroku nehľadiac na nadšenie jazdca. Jazdec sa musí naučiť ovládať koňa najskôr v najpomalšom chode. Pohýnanie sa vpred, zastavenie, odbočenie do strán či cúvanie musí jazdec zvládnuť skôr, než si vyskúša rýchlejší chod a to klus. Prvé hodiny jazdec strávi síce nezáživným učením sa základných vecí, no neskôr to využije. Ak už ovláda tieto povely, tréner pripne koňovi dlhé lano – lonž, na ktorom ovláda koňa do kruhu. Ešte pred naklusaním si jazdec vyskúša na stojacom koni vysadanie počas klusu a dosadanie do sedla. Pre začiatočníka je to dosť náročné pretože okrem dodržiavania správneho rytmu je potrebné zladiť sa s koňom a aj fyzicky to zvládnuť. Existuje pár druhov klusu, na začiatok sa jazdec učí ľahkému klusu. Ak zvládne viac druhov klusu, je pripravený naučiť sa cválať.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Škola jazdectva – prvé kroky na koni je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Vytrvalostné jazdenie je druh jazdeckého športu, pri ktorom ide v prvom rade o beh koňa a jazdca na dlhú trať. Preteky sú veľmi náročné, podľa stupňa obtiažnosti kone prekonávajú rôzne dlhú trať. Najbežnejšie u nás sú vytrvalostné preteky na trase dlhej 40, 60 alebo až 80 km. Vo svete sa ale behávajú aj dlhšie trasy, najťažšie medzinárodné súťaže sú na dĺžke až 160km!

Vytrvalostné preteky sú jednou z najnáročnejších konských disciplín. Príprava na jedny preteky trvá aj rok či dva a vyžaduje si veľmi veľa úsilia a driny. Keďže preteky trvajú aj niekoľko hodín, aby sa ich váš kôň mohol zúčastniť a zvládnuť ich bez rizika, je veľmi dôležité, aby kôň aj jazdec prešli tvrdým tréningom. Tiež je dôležité vybrať si správne plemeno koňa. Skvelým vytrvalostným plemenom je arabský kôň. Všetko ale záleží od fyzických daností koňa, pravidelného tréningu a schopností a pripravenosti jazdca.

V prípade, ak idete na vytrvalostné preteky prvýkrát alebo ste sa dva roky nezúčastnili žiadnych takýchto pretekov, vaša prvá súťaž môže byť na maximálnej trase 40 km. Až po absolvovaní tejto trasy sa odporúča postupne pridávať ďalšie kilometre. Ak ste už na pretekoch, pripravte sa na to, že čím dlhšia trasa, tým viac veterinárnych kontrol vás bude čakať počas súťaženia. Tie sú nevyhnutné na posúdenie zdravotného stavu koňa. Veterinári zhodnotia, či je kôň dehydrovaný, aké má chody a či má metabolickú pohodu. Veľmi dôležitá je aj kontrola frekvencie srdca- maximálny tep má byť 64 pulzov za minútu. Preto sa toto hodnotí aj po dobehnutí do cieľa. Beh na dlhšie trasy trvá niekedy až tri dni, počas ktorých sú kone pod neustálym veterinárnym dohľadom.

V zahraničí sa trasy otvárajú už týždeň pred pretekom aby mali jazdci možnosť zoznámiť sa s náročným terénom. Na Slovensku je ale zvykom prísť na preteky deň vopred. Dlhšie trasy sú rozdelené na viacero okruhov, pričom jeden okruh má maximálnu dĺžku 40 km.

Preteky začínajú deň pred štartom, kedy každý kôň musí prejsť vstupnou veterinárnou prehliadkou a jazdec schôdzou pre pretekajúcich. Štart prebieha buď individuálne alebo hromadne. Za skupinou jazdcov vyrážajú aj podporné skupiny, ktoré sa starajú o dostatok tekutín pre koňa a jazdca aj ich schladenie počas pretekov. Po príchode súťažnej dvojice do cieľa sa podporná skupina okamžite postará o dvojicu a do 20 minút je nutná kontrola u veterinára. Až po nej môže jazdec pokračovať v pretekoch. Víťaz súťaže je kôň, ktorý dobehne v treťom kole do cieľa ako prvý. Po skončení súťažného behu je povinná záverečná veterinárna prehliadka, po ktorej sú vyhodnotené výsledky súťaže. Každý, kto sa zúčastnil pretekov a zdravý došiel do cieľa, je víťazom.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Vytrvalostné jazdenie je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Nielen kôň, ale aj jazdec musí byť správne vystrojený pri jazdení. Základné vybavenie jazdca sa pri rôznych štýloch jazdenia mení v závislosti od druhu vykonávaného športu. Tak napríklad parkúrový jazdec sa bez prilby nezaobíde, zatiaľ čo westernový jazdec jazdí len s klobúkom.

Jazdecká prilba

Prilba by mala byť povinnou výbavou nielen každého dieťaťa, ale každého jazdca. Správne sediaca prilba sa na hlave pri pohybe neposúva, netlačí a sedí na hlave ako uliata. Mnohým jazdcom pri páde zachránila život práve prilba. Na trhu je veľa druhov prilieb z rôznych materiálov, s rozdielnym zapínaním a rôznej kvality. Pre začínajúcich jazdcov stačia jednoduché prilby potiahnuté zamatom s trojbodovým zapínaním. Dôležité je, aby prilba nebola ani malá a netlačila, ale zase ani veľká. Profesionálni jazdci si kupujú špičkové prilby, ktoré dokonale chránia hlavu, majú odvetrávací systém a mnohé ďalšie funkcie. Drezúrni jazdci pri súťažiach nosia miesto prilieb cylindre a westernoví jazdci klobúky.

Jazdecké nohavice – rajtky

Rajtky sú ďalšou dôležitou súčasťou výstroje jazdca. Zabezpečujú pohodlné sedenie v sedle bez otlakov od strmeňových remeňov, nešmýkajú sa v sedle a čo je najdôležitejšie, na vnútornej strane nemajú švy. Sú pohodlné a na kolenách a sedacej časti sú spevnené hrubou látkou alebo kožou. Na výber sú dva typy rajtiek, jedny úzke a druhé širšie, pantalóny.

Jazdecká obuv

Jazdci majú na výber viacero variant. Najbežnejšou je výber nízkych jazdeckých topánok z kože alebo gumy, ktoré sa kombinujú s jazdeckými návlekmi – chapsami. Tie chránia nohy pred otlačením od sedla a remeňov. Drahšou alternatívou sú kožené jazdecké čižmy, ktoré sa používajú zväčša na jazdeckých pretekoch. U detí sa zvyknú používať gumené jazdecké čižmy.

Chrániče

Chránič chrbta nie je povinný, no používa ho čoraz viac jazdcov kvôli vlastnej bezpečnosti. Najlepšie sú ochranné vesty, ktoré chránia zároveň chrbticu aj hrudník. Vyrobené sú z ľahkých vzdušných materiálov a je niekoľko typov zapínania i prevedenia. Odporúčajú sa hlavne deťom.

Jazdecké rukavice

Hlavne v zime je to veľmi dôležitá časť jazdeckej výstroje. Počas leta sa zase používajú tenké rukavice, ktoré chránia ruky pred odieraním od kože uzdičky.

Bičík a ostrohy

Tieto pomôcky sú zväčša využívané pri menej poslušných koňoch, ktoré nereagujú na bežné povely. Bičíky majú rôznu dĺžku podľa jeho využitia. Najdlhšie sú lonžovacie biče, ktoré majú aj 1,5 metra. Drezúrne bičíky sú o niečo dlhšie ako klasické parkúrové, ktoré sú najkratšie. Ostrohy sú obľúbenými pomôckami, avšak môžu spôsobiť zranenie na konskom bruchu.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Jazdecká výstroj pre jazdca je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Každý kôň, na ktorom sa jazdí alebo sa pracovne využíva, by mal mať základný jazdecký výstroj. Jeho tvar, zložitosť i cenu určuje využitie koňa. Pri špičkových súťažiach sa používajú najkvalitnejšie postroje, ktoré zabezpečia koňovi aj jazdcovi maximálnu bezpečnosť a komfort. Pri bežnom jazdení na rekreačné účely sa používajú klasické kožené sedlá a jednoduché uzdičky. Niektorí jazdci zase uprednostňujú jazdenie bez sedla a uzdy, len na ohlávke.

Najzákladnejšou výbavou každého koňa je ohlávka. Slúži pri akejkoľvek práci s koňom pri ktorej jazdec potrebuje, aby kôň poslúchal a to pri vodení koňa, jeho čistení, podkúvaní alebo sa ohlávka necháva na hlave koňa aj počas pasenia, aby sa kôň ľahšie chytil. Ohlávky sa vyrábajú v rôznych veľkostiach, od najmenších pre poníky a žriebätá až po tie najväčšie. Najčastejšie sú používané nylonové ohlávky, ktoré sa nosia pri bežnej práci s koňom či na pastve, zatiaľ čo kožené sa využívajú zriedkavejšie. Westernové kone mávajú zväčša špagátové ohlávky.

Podľa druhu športu, ktorý s vaším koňom robíte, si vyberáte aj sedlo. Pri westernovom jazdení sa používajú veľké ťažké kožené sedlá s hruškou. Sú omnoho pohodlnejšie než klasické anglické sedlá, jazdec má v nich väčšiu stabilitu, pohodlie a v prípade potreby sa môže držať za hrušku sedla. Tieto sedlá bývajú zdobené a sú mohutné kvôli tomu, aby boli odolné voči ťahu pri chytaní dobytka na laso.

Dostihové sedlá sú viac vykrojené, pri dostihoch sa v nich stojí a tomu sú prispôsobené. Drezúrne sú zase hlbšie ako klasické všestranné sedlá. Pre deti sa vyrábajú detské sedlá, ktoré sú menšie, pohodlnejšie a ľahšie na chrbát poníka. Parkúroví jazdci jazdia na skokových sedlách, ktoré im zaručujú bezpečnosť a stabilitu pri náročných skokoch.

Ak jazdíte rekreačne a nevenujete sa žiadnemu športu profesionálne, na pohodlnú jazdu vám úplne postačí klasické všestranné sedlo, tzv. anglické. Dá sa v ňom aj skákať cez prekážky, cválať po lúkach či naučiť sa základy drezúry.

Sedlo sa na telo koňa upína podbrušníkom, ktorý vedie popod brucho koňa. Pod sedlo sa dáva sedlová podložka, ktorá bráni otlačeniu chrbta koňa od sedla a remeňov.

Uzdička je postroj so zubadlom, ktorý je na hlave koňa a slúži na dokonalé zvládnutie koňa počas jazdenia. Základná uzdička je zložená z jednoduchého nánosníka, zubadla, páru vôdzok, čelenky, lícnic a podhrdelníka. Zložitejšie uzdičky a uzdy mávajú rôzne typy nánosníkov a zubadiel. Použitá uzdička sa líši od druhu športu, ktorému sa jazdec venuje.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Jazdecká výstroj koňa je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.

Na učenie sa jazdiť na koni nie je nikdy neskoro, začať sa dá v každom veku. Ak patríte medzi ľudí, ktorých láka pohľad na svet z konského sedla, no neviete ako na to, tento článok je tu pre vás. Určite to neskúšajte na vlastnú päsť, je to nielenže náročné ale i nebezpečné.

Inštruktor

Dôležité je vytvoriť dôveru jazdca vo svoje schopnosti a dôveru koňa v jazdca. Túto symbiózu možno dosiahnuť pod vedením skúseného inštruktora, ktorý jazdca naučí správať sa v sedle i mimo neho kľudne a prirodzene. Čas strávený v sedle má byť pre jazdca – začiatočníka, kombináciou potešenia a úsilia, je preto nutné zvoliť si takého inštruktora, ktorý svojim prístupom vytvára priateľskú atmosféru, v opačnom prípade nás môže od jazdenia odradiť už v začiatkoch. Odporúčame sa preto obrátiť na inštruktora s licenciou Slovenskej jazdeckej federácie.

Jazdiareň

Pri výbere vhodného klubu, ranča, stajne, či iného miesta na jazdenie sa odporúča ho najskôr nezáväzne navštíviť a zodpovedať otázku či spĺňa naše kritériá. K hlavným kritériám patria najmä:

• vzdialenosť jazdiarne od bydliska a naše finančné možnosti,
• zázemie jazdiarne, možnosť jazdenia v teréne,
• možnosť podieľať sa na chode jazdiarne a starostlivosti o kone,
• sympatie zamestnancov / inštruktora, ochota vychádzať v ústrety požiadavkám, dôraz na bezpečnosť.

Výstroj jazdca

Dôraz sa kladie najmä na pohodlie jazdca. Nie je nutné hneď investovať do drahého jazdeckého vybavenia a výstroje. Na začiatok si vystačíme aj s pohodlnou športovou obuvou, prípadne gumenými jazdeckými čižmami, ľahkou vetrovkou, mikinou, či vestou. Nesmieme však zabudnúť na bezpečnosť, nevyhnutná je ochranná jazdecká prilba. Nie všetky jazdiarne ich umožňujú zapožičať.

Kôň

Jazdenie na koni je pre začiatočníka náročné po viacerých stránkach, dozvedá sa naraz mnoho teoretických poznatkov a venuje mu množstvo času. V ideálnom prípade sa tak deje v jazdeckom klube. Mnohí jazdci sú však jazdením natoľko uchvátení, že túžia po vlastnom koňovi. Treba si uvedomiť, že vlastný kôň a najmä starostlivosť o neho vyžaduje veľké množstvo skúseností, praxe, času a finančných prostriedkov a práve skúsenosti začiatočníkom chýbajú. Môžu tak vystaviť nebezpečenstvu nielen seba, ale aj koňa. Oveľa lepšou alternatívou je prenájom koňa a jeho ustajnenie v prenajatej jazdeckej stajni, kde sa vždy nájde skúsená osoba, ochotná poradiť a pomôcť.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Článok Ako začať s jazdením na koni? je zobrazený ako prvý na Kôň.sk.